Oslobodenie regiónu Novohrad - december/február 1944/1945

Autor: Jozef Pavlov | 14.2.2015 o 16:19 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  48x

Pred 70.rokmi prebiehali na území dnešného lučeneckého okresu ťažké boje medzi na jednej strane nemeckými a maďarskými vojskami, a na druhej medzi sovietskymi a rumunskými vojskami.

Pred 70 rokmi o takomto čase sa obyvatelia nášho regiónu tešili z oslobodenia a naprávali škody, ktoré spôsobili niekoľkotýždňové boje.

Prvých päť mesiacov roku 1945 jasne ukázalo, že Červená armáda (spolu so spojencami) zlomila vôľu a silu nemeckej armády. Dokázali zničiť Tretiu ríšu, jej spojencov a tým aj ukončiť vojnu v Európe. Situácia na prelome rokov 1944 a 1945 na Slovensku bola nasledovná: kým vojská IV. ukrajinského frontu po oslobodení Košíc a Prešova postupujú stále ďalej na západ. Z juhu udreli vojská II. ukrajinského frontu, oslobodili Rožňavu a Jelšavu a priblížili sa k Tisovcu.

Dva mesiace po porážke Povstania sa od juhu priblížila k Hornému Novohradu Červená armáda spolu s rumunskou armádou. Južné a stredné Slovensko patrilo do operačného priestoru vojsk sovietskeho II. ukrajinského frontu. Po obkľúčení Budapešti v snahe zabezpečiť sa proti prípadným protiútokom protivníka prenikli armády bojujúce na pravom krídle tohto frontu do údolia riek Slaná, Bodva a Hornád. Ľavé krídlo postupovalo od Hatvanu severným smerom na Ostrihom a Štúrovo. Do 23.decembra 1944 dosiahli sovietske vojská čiaru Tornaľa – Rimavská Sobota – Muľa – Vinica – Dudince – Levice – rieka Hron. Na tejto línii prešli kvôli silnému odporu nemecko – maďarských vojsk do obrany. Nemecké vojská boli početne slabšie, ale mali výhodu kopcovitého a lesnatého terénu. Nemecká obrana sa opierala o dominantné výšiny, dôležité obce a mestá, cesty i železničné trate, takže úzke doliny na sever od slovensko – maďarských hraníc v Slovenskom Rudohorí a Krupinskej vrchovine nebolo ťažké prehradiť. Navyše bolo nepriaznivé zimné obdobie s vyše 1 meter vysokou snehovou pokrývkou a sovietske a rumunské vojská boli vyčerpané.

Nová veľká etapa bojov za oslobodenie Slovenska nastala v polovici januára 1945. Súvisela so začatím obrovskej zimnej ofenzívy Červenej armády z priestoru Sandomierz. Do hĺbky slovenského územia smerovali armády viacerých frontov. V rámci II. ukrajinského frontu bojovali za oslobodenie nášho územia aj rumunské vojská, ktoré od protifašistického prevratu 23. augusta 1944 obrátili zbrane proti Nemcom a 18. decembra 1944 dosiahli československé územie. 27. armáda so 4. rumunským armádnym zborom maliprelomiť nemeckú obranu pri Lučenci, zlikvidovať tamojšie nepriateľské zoskupenie a údolím Krivánskeho potoka pokračovať v útoku na Detvu a Zvolen.

Pomer síl bol v prospech Sovietov. Nemci mali 15 divízií, 230 tisíc mužov, 1975 diel a mínometov, 35 tankov a 85 lietadiel. Sovietsky II. ukrajinský front mal 30 divízií (z toho 11 rumunských), 248 tisíc vojakov (z toho 99 300 rumunských vojakov), 4598 diel a mínometov, 13 tankov a 100 lietadiel.

Dňa 12. januára 1945 obnovili vojská II. ukrajinského frontu svoj postup na severe proti nemeckej skupine armád Süd (17.armáda, 1. pancierová armáda, maďarská 1. armáda). V ten deň zaútočila aj 27. armáda smerom na Lučenec, ktorý bránila nemecká 15., 76. a 208. pešia divízia. Útok skončil úspešne a do 14. januára vojská II. ukrajinského frontu oslobodili radu slovenských obcí, ktoré nacisti úporne bránili: Lučenec, Plešivec, Kalinovo, Jelšovec, Gemerskú Hôrku.

Po ťažkých bojoch o Novohrad a Gemer sovietske a rumunské vojska prešli dočasne do obrany. Tento čas využili aj nemecké a maďarské vojská, ktoré premenili slovenské pohoria na juhu na dômyselný systém obrany, využívajúc aj pôvodnú obranu povstalcov.

Medzi 19. a 26. januárom 1945 uskutočnilo velenie II. ukrajinského frontu rozsiahle preskupenie síl na strednom Slovensku. Do zálohy frontu bola najskôr presunutá 1. gardová jazdecko-mechanizovaná skupina generála Plijeva a po nej aj 27. armáda. Rumunské divízie prešli 24. januára po skončení preskupenia do útoku v úseku širokom 25 km  medzi obcami Ľuboreč a Závada. Prelomili nemeckú obranu a postupovali na Pravicu, Príboj, Šuľu, Lentvoru a Ábelovú. V prvý deň útoku prenikli do hĺbky 4 – 6 km do nemeckej obrany. Nemci kládli tuhý odpor a podnikali časté protiútoky. Rumunská 1. armáda mala ťažké straty. Jej postup uľahčil aj útok sovietskych vojsk údolím potoka Kriváň z Lučenca na Lovinobaňu. Obec Tomášovce premenili Nemci na oporný bod a odrážali sovietske útoky tri dni. Až 23. januára Tomášovce vyprázdnili a nasledujúci deň okolo obeda obec obsadila Červená armáda. Ďalší postup Červenej armády bol spomalený priam fanatickým odporom nemeckej armády a aj veľkým množstvom snehu, ktorý v tom čase napadol. Nemci maximálne využili výhody, ktoré im ponúkal miestny terén. Lovinobaňu obsadili sovietske vojská bez boja 27. januára 1945. Nemecké vojská sa stiahli na cestu Mýtna – Tuhár – Divín. Ťažko sa bojovalo o kopec Háj neďaleko obce Mýtna. Pri obci Píla Nemci využili opevnenia vybudované počas SNP a systémom guľometných palieb prehradili úzku dolinu.

Ďalšie boje sú už súčasťou regionálnej histórie Podpoľania. Napriek tomu, článok nám ukazuje, že boje, ktoré zvádzali naši osloboditelia za našu slobodu boli dlhé, úporné a ťažké.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?